Život Prešova
online
online
Pred 45 rokmi podpísali umelci v pražskom Národnom divadle Antichartu
28.01.2022 Celý región
Praha
28. januára (TASR) - Pred 45 rokmi, 28. januára 1977, sa v pražskom
Národnom divadle zišli českí a slovenskí umelci, ktorí tam podpísali
tzv. Vyhlásenie československých výborov umeleckých zväzov - neskôr
známe pod označením Anticharta.
Vymedzili sa v ňom proti Charte 77, ktorá vyzývala vtedajší česko-slovenský komunistický režim na dodržiavanie vlastných medzinárodných záväzkov v oblasti rešpektovania ľudských práv, uviedol webový portál Českého rozhlasu iROZHLAS.cz.
Antichartu podpísalo takmer 7500 umelcov. Niektorí z nich sa za to po tzv. nežnej revolúcii ospravedlnili; ďalší tvrdili, že si mysleli, že podpisujú iba prezenčnú listinu.
Podľa českého historika Milana Bártu z Ústavu pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR) v Prahe Anticharta splnila cieľ, ktorý ňou vtedajšia vládnuca garnitúra pod vedením Gustáva Husáka sledovala - podarilo sa jej posilniť atmosféru rezignácie a letargie v normalizačnom Česko-Slovensku.
Podľa dobových Rozhlasových novín sa zhromaždenie československých umelcov v Národnom divadle v Prahe stalo "významným podnetom k spoločnému úsiliu o všestranný rozvoj socialistickej kultúry". Na mieste sa vtedy zišla "drvivá väčšina majstrov našej kultúry," uvádzalo sa vo vyhlásení umelcov, ktoré na stretnutí prečítala herečka a členka Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska (ÚVKSS) Jiřina Švorcová. V zaplnenom hľadisku Národného divadla v Prahe sedeli aj herci Jan Werich, Jiří Sovák či Karel Höger.
Zoznamy signatárov tzv. Anticharty potom vychádzali od 29. januára v režimovom denníku Rudé právo. Niekto sa podpísal dobrovoľne, niekto pod nátlakom zo strachu, že príde o prácu.
Po zhromaždení v Národnom divadle sa ďalší umelci zišli aj v pražskom Divadle hudby. Okrem iných tam vystúpil aj spevák Karel Gott, ktorý poďakoval straníckemu a štátnemu vedeniu za "priaznivú, dobrú atmosféru" a "priestor pre tvorivú umeleckú činnosť".
Vymedzili sa v ňom proti Charte 77, ktorá vyzývala vtedajší česko-slovenský komunistický režim na dodržiavanie vlastných medzinárodných záväzkov v oblasti rešpektovania ľudských práv, uviedol webový portál Českého rozhlasu iROZHLAS.cz.
Antichartu podpísalo takmer 7500 umelcov. Niektorí z nich sa za to po tzv. nežnej revolúcii ospravedlnili; ďalší tvrdili, že si mysleli, že podpisujú iba prezenčnú listinu.
Podľa českého historika Milana Bártu z Ústavu pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR) v Prahe Anticharta splnila cieľ, ktorý ňou vtedajšia vládnuca garnitúra pod vedením Gustáva Husáka sledovala - podarilo sa jej posilniť atmosféru rezignácie a letargie v normalizačnom Česko-Slovensku.
Podľa dobových Rozhlasových novín sa zhromaždenie československých umelcov v Národnom divadle v Prahe stalo "významným podnetom k spoločnému úsiliu o všestranný rozvoj socialistickej kultúry". Na mieste sa vtedy zišla "drvivá väčšina majstrov našej kultúry," uvádzalo sa vo vyhlásení umelcov, ktoré na stretnutí prečítala herečka a členka Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska (ÚVKSS) Jiřina Švorcová. V zaplnenom hľadisku Národného divadla v Prahe sedeli aj herci Jan Werich, Jiří Sovák či Karel Höger.
Zoznamy signatárov tzv. Anticharty potom vychádzali od 29. januára v režimovom denníku Rudé právo. Niekto sa podpísal dobrovoľne, niekto pod nátlakom zo strachu, že príde o prácu.
Po zhromaždení v Národnom divadle sa ďalší umelci zišli aj v pražskom Divadle hudby. Okrem iných tam vystúpil aj spevák Karel Gott, ktorý poďakoval straníckemu a štátnemu vedeniu za "priaznivú, dobrú atmosféru" a "priestor pre tvorivú umeleckú činnosť".
www.ZIVOTPO.sk
