Vymedzili sa v ňom proti Charte 77, ktorá vyzývala vtedajší
česko-slovenský komunistický režim na dodržiavanie vlastných
medzinárodných záväzkov v oblasti rešpektovania ľudských práv, uviedol
webový portál Českého rozhlasu iROZHLAS.cz.
Antichartu podpísalo takmer 7500 umelcov. Niektorí z nich sa za to po
tzv. nežnej revolúcii ospravedlnili; ďalší tvrdili, že si mysleli, že
podpisujú iba prezenčnú listinu.
Podľa českého historika Milana Bártu z Ústavu pre štúdium totalitných
režimov (ÚSTR) v Prahe Anticharta splnila cieľ, ktorý ňou vtedajšia
vládnuca garnitúra pod vedením Gustáva Husáka sledovala - podarilo sa
jej posilniť atmosféru rezignácie a letargie v normalizačnom
Česko-Slovensku.
Podľa dobových Rozhlasových novín sa zhromaždenie československých umelcov v Národnom divadle v Prahe stalo "významným podnetom k spoločnému úsiliu o všestranný rozvoj socialistickej kultúry". Na mieste sa vtedy zišla "drvivá väčšina majstrov našej kultúry,"
uvádzalo sa vo vyhlásení umelcov, ktoré na stretnutí prečítala herečka a
členka Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska (ÚVKSS)
Jiřina Švorcová. V zaplnenom hľadisku Národného divadla v Prahe sedeli
aj herci Jan Werich, Jiří Sovák či Karel Höger.
Zoznamy signatárov tzv. Anticharty potom vychádzali od 29. januára v
režimovom denníku Rudé právo. Niekto sa podpísal dobrovoľne, niekto pod
nátlakom zo strachu, že príde o prácu.
Po zhromaždení v Národnom divadle sa ďalší umelci zišli aj v pražskom
Divadle hudby. Okrem iných tam vystúpil aj spevák Karel Gott, ktorý
poďakoval straníckemu a štátnemu vedeniu za "priaznivú, dobrú atmosféru" a "priestor pre tvorivú umeleckú činnosť".